wz

Hasičský zbor

Dobrovoľná požiarna ochrana

Obyvatelia dediny sa v minulosti najviac obávali dvoch vecí a to: hladu a požiaru. Hospodárske a obytné budovy na dedinách boli z dreva, strechy mali zo slami, svietilo sa petrolejovímy lampami a sviečkami .V 17. storočí vznikali na dedinách zárodky dobrovoľnej požiarnej ochrany, v rámci ktorej si občania pomáhali pri likvidácii požiaru. Richtár občanov v prípade požiaru organizoval a usmerňoval ich činnosť.

V roku 1774 z rozhodnutia Márie Terézie Miestodržiteľská rada nariadila všetkým župám a mestám vypracovať si vlastné protipožiarne poriadky. Každá obec musela mať podľa rozhodnutie základné veci na hasenie požiaru a to: vedrá, rebríky, trhacie háky a podobne. Veľký dôraz sa kládol na strážnu a hlásnu službu, najmä počas žatvy.

V druhej polovici 19. storočia sa začali utvárať rôzne spolky. To bol počiatok dobrovoľných hasičských zborov. V Kurimanoch sa v roku 1928 vďaka pochopeniu richtára Michala Balucha a členov obecnej rady Michala Tvaroha a Jána Faltina založil Dobrovoľný hasičský zbor. Hlavná úloha zboru bola "kedykoľvek a kdekoľvek v obci v obci vypuknutý oheň hasiť a pri tom zachraňovať ľudí i chrániť ich hnuteľný i nehnuteľný majetok".

V roku 1928 mali Kurimanský hasiči ručnú štvorkolesovú striekačku od firmy STAREK zo Žiliny. So striekačkou boli dodané aj prilby, opasky, 200 m hadíc a dve prúdnice.Za požiarnu zbrojnicu slúžila vtedajšia školská stodola. Novšiu striekačku obdržal zbor od Okresnej hasičskej jednoty v roku 1932.Táto striekačka slúžila až do roku 1965.

Od roku 1955 je vo výzbroji motorová striekačka PPS-8.Na účely požiarnej ochrany bol v roku 1956 svojpomocne postavený vodojem. Na každý dom pripadalo vykopať 6m výkopu pre potrubie.

Hasiči veľmi dbali o svoj výzor. Ten, kto sa stal členom hasičského zboru, musel si za vlastné peniaze kúpiť látku na hasičský odev a na mieru si ho dal krajčírovi ušiť. Tento odev si obliekali pri spoločenskej príležitosti alebo na súťažiach.

V roku 1934 bola svojpomocne v strede dediny postavená murovaná hasičská zbrojnica s nápisom "Hasičský dom", výzbroj a výstroj bola skladovaná spoločne, v hasičskej zbrojnici (špric- hause).

Po roku 1959 sa vo funkcii československého zväzu požiarnej ochrany vystriedali: Matej Dravecký, Pavol Dravecký, Ján Faltin, Peter Faltin, Kvirin Kandra a Vincent Pollák. Do požiarnych zborov sa začali prijímať ženy a mládež. V priebehu roku 1955 sa vytvorilo družstvo dorastencov. Ich výcvik zabezpečoval Michal Baluch a vtedajší veliteľ Ján Faltin.

V roku 1962 bolo vytvorené družstvo žien. Veliteľkou bola Anna Faltinová, členkami: Mária, Justína a Mária Pollákové, Anna Barníková, Kristína Gejdošová, Mária Javorská, Jozefína Hagovská, Jozefína Dravecká a Katarína Slejzáková. V roku 1965 sa družstvo rozpadlo. Svoju činnosť obnovilo v roku 1973.

Základná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany aktívne plní svoje poslanie: poskytnúť pomoc spoluobčanom v prípade nešťastia či živelnej pohromy v zmysle hesla "Na pomoc blížnemu v nešťastí a v núdzi". Na obdobie 2004-2008 bol zvolený 7 členný výbor Dobrovoľného požiarneho zboru v Kurimanoch v tomto zložení: Vincent Pollák - predseda, Peter Faltin - veliteľ, Ján Záhradník - tajomník, Ján Herich - organizačný referent, Peter Záhradník- referent pre mládež, , Viera Dravecká-Záhradníková - pokladníčka, Vladimír Kuľaša - preventivár.

Zdroj: J. Dravecký a kol.: Kurimany v zrkadle času, 1998.