wz

História

Pravek

Po preskúmaní doterajších archeologických výskumov a prieskumov môžeme konštatovať, že v katastri obce žili pravekí ľudia už v mladšej dobe kamennej. Boli to najstarší poľnohospodári, ktorí začali kultivovať dovtedy neobrábanú zem.

Kataster obce Kurimany je v pozornosti archeológov od roku 1981. V máji roku 1981 bol urobený prieskum polohy Za lesíkom. Na východnej strane temena kopca bola výrazne tmavšia ornica a pamiatkami po osídlení tejto polohy človekom. Na viacerých miestach vedľa orbou narušených ohnísk, obložených kameňmi sa nachádzali úlomky kamenných nástrojov, črepy z hlinených nádob, uhlíky a zvieracie kosti.

Praveká osada s rozlohou okolo 8000m2 bola pravdepodobne opevnená valom, ktorého pozostatkom je aj časť terajších medzí. Najmä črepy z mís a hrncov zaraďujú túto lokalitu do neskorej doby kamennej- eneolit do obdobia okolo 2500 rokov pred Kr.

V októbri roku 1981 a v roku 1982 bolo prieskumom zistené sídlisko na rozlohe okolo 12000m2 v polohe Pod Rehbergom. Cez lokalitu vedie cesta od Levoče do Kurimian a tá rozdelila celú sídliskovú plochu s pamiatkami po osídlení v mladšej dobe kamennej - neolite v období asi 5000 rokov pred Kristom. V časti osídlenej plochy nad štátnou cstou sa na ornici s tamvým zafarbením dali identifikovať štyri veľkopriestorové domy najstarších poľnohospodárov. Približná šírka domov je od 5 do 10 metrov a dľžka od 10 do 25 metrov. V priestore pod štátnou cestou je súvislá tmavá humusovitá ornica a tam sa nedali identifikovať žiadne domy. Jednotlivé kultúrne jamy a kolové jamy príbytkov sa zistili až v roku 1983, kedy sa pozemky na lokalite odvodňovali. Pri týchto prácach sa zistili slovanské domy z obdobia 8.-11. storočia po Kristovi. Prieskum lokality sa opakoval ešte v roku 1994.

Prieskumom neolitických domov sa získali prevažne črepy z nádob mladšej lineárnej a bukovohorskej keramiky, štiepaná industria a mazanica zo stien domov. V mietsach príbytkov predveľkomoravských a veľkomoravských Slovanov sa našli črepy z hlinených hrncov s výraznou vlnicovitou výzdbou, kamenný brús a pri jamách s prepáleným dnom a kameňmi aj železná troska.

Okrem terajšej štátnej cesty lokalitou prechádza stredoveká cesta, ktorá viedla od Levoče cez vrch i potok Bicír k polohe Roveň aodtial južným smerom nad Iliašovce, kde sa pripájala na významnú stredovekú komunikáciu v druhej polovici 13. storočia v listinách uvádzanú ako "Magna via" - Veľká cesta.

Veľká cesta v smere východno-západnom spájala v 13. storočí Spišské Podhradie,"Starú Levoču",Kurimany,Iliašovce a Spišský Štvrtok, kde sa rozvetvovala v smeroch na Kežarok,Hozelec,Poprad a na Vydrník. Katastrom Kurimian táto cesta prechádzala od brodu v Levočskom potoku a brodu na potoku Bycír severnejšie od polohy Pri troch studniach. Východne od obce sa rozvetvovala. Severný ťach viedol ponad obec k prameňom nad Rotundou a odtial k ceste nad Iliašovcami. Stredný ťach ceszy viedol cez obec a zhruba sledoval terajšiu cestu do Iliašoviec. Tretia, južná vetva cesty, viedla po severnom svahu kopca Lúč k polohe Za lesíkom a odtiaľ k spomínanej ceste nad Iliašovcami.

Pre archeológov je pozoruhodná poloha s pomenovaním Rotunda. Doterajšie pprieskumy polohy nedávajú jasnú odpoveď na otázku, či pomenovanie polohy súvisí s takmer kruhovým tvarom parceky ohraničenej výraznými medzami, alebo poloha dostala pomenovanie snáď po sakrálnej stavbe kruhového pôdorysu. Vzhľadom na blízskosť významnej stredovekej cesty a výdatný vodný zdroj sa existencia sakrálneho objektu v tejto polohe nedá vylúčiť. Južne od Rotundy, v polohe Pod rotundou, sa na tmavosivých plochách ornice našli črepy hlinených nádob z doby bronzovej.

Uvedené údaje o pravekom i stredovekom osídlení obce Kurimany a jej chotára nepripúšťajú úvahy o neosídlení tohto regiónu. Je predpoklad, že ďalší systematický výskum doplní naše doterajšie poznatky.

Stredovek

Kurimany vstupujú do dejín v 13. storočí. O ich začiatkoch však nemáme priame doklady, preto je treba podrobiť najstaršie historické doklady analýze. Prvýkrát sa Kurimany spomínajú pod vlastným menom v listine, ktorou Bratstvo 24 spišských kráľovských farárov obnovilo svoje stanovy. Členovia Bratstva sa k tomuto účelu zišli v roku 1298 v kostole sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku.Medzi nimi sa uvádza aj farár "de S. Quirino" - zo Sv. Kvirína. Tak sa totiž v tej dobe obec menovala podľa svojho patróna. Z tejto listiny je vidieť, že obec v tom roku nielen už jestvovala, ale mala aj kostol a významnú faru.

Kurimany teda patrili do Spoločenstva spišských Sasov, založeného listinou z roku 1271.Boli teda právne mestečkom. Ich obyvatelia boli slobodní, akiste z veľkej časti Nemci. Nemali nad sebou zemepána a súdiť ich mohol len vlastný richtár a rada, ktorých si každoročne volili.Mali tiež právo voliť si farára, právo slobodne užívať si polia,lúky a lesy,právo obchodovať, právo odkazovať svoj majetok potomkom a mnohé iné práva, ktoré umožnili, že Spiš sa stal hospodársky a kultúrne silnou oblasťou v rámci Uhorska. Ich výhodou i nevýhodou bola poloha mimo hlavných ciest, čo neskôr viedlo aj k stagnácii vývoja mestečka.

Na založenie Kurimian nemeckými kolonistami poukazuje aj ich patrón, sv. Kvirín mučeník, ktorý je v našom prostredí neobvyklý. V súčasnosti sa ako patrón na Slovensku nikde okrem Kurimian nevyskytuje. Uctievaný bol najmä v Porýnsku, odkiaľ došli aj naši nemeckí kolonisti. Akiste si jeho kult donielsi zo sebou.Je patrónom proti chorobám nôh, proti dne,hnisavým zápalom,moru,chorobám uší,pukom,kiahniam, vyrážkam na koži, proti chorobám očí a proti nemociam koní.

V roku 1412 si kráľ Žigmund požičal od poľského kráľa značnú sumu peňazí, za čo mu dal do ich vrátenia do zálohy 13 z 24 spišských miest. šlo o mestá väčšie a bohatšie.Kurimany spolu so Spišským Štvrtkom a inými 9 mestečkami sa do zálohu nedostali.Ostali v Uhorsku a na správu svojich záležitostí si vytvorili na základe spišského privilégia Spoločenstvo XI spišských miest.

Rozdelenie Spoločenstva 24 spišských miest na 13 zálohovaných a 11 nezálohovaných miest bolo pre naše mestečká tragické. Ani vytvorenie Spoločenstva XI spišských miest ich neuchránilo od toho, aby ich v roku 1465 panovník daroval Imrichovy Zápoľskému spolu so Spišským hradom. Tak postupne upadli na úroveň poddanských dedín a stali sa poddanskými dedinami Spišského hradného panstva a jeho majiteľov: Zápoľských(1465-1528), Turzovcov(1531-1636) a Csákyovcov(1638-1848).

1526-1918

Zatiaľ čo do druhej polovice 15. storočia boli Kurimany mestečkom a dokonca aj Zápoľskí tento stav rešpektovali, nastali v 16. storočí podstatné zmeny, najmä po tom, čo sa majiteľmi Spišského hradu a k nemu patriacich mestečiek stali Turzovci.

Z urbára z roku 1565 sa dozvedáme že to bolo 8 celých gazdovstiev, teda asi toľko alebo o niečo menej domov a okolo 40 obyvateľov.

17. storočie bolo pre Kurimany zvlášť kritické. Prispelo k tomu aj povstanie štefana Bočkaja. Jeho hajdúsi sa potulovali okolo Levoče od 9. novembra 1604 do roku 1605. Všade rabovali, zanechávali za sebou spúšť. Plienili dediny a mestečká.Akiste neraz sa to stalo aj Kurimanom. Vidíme to zo súpisu domov z roku 1605.V Kurimanoch boli už len tri domy.

Ani ďalšie stavovské povstania Kurimany neušetrlili. Boli vyplienené povstalcami Gabriela Betlena 29. septembra 1619, a 22. semptembra 1677 kuruci vyplienili nielen obec, ale aj kostol a úplne ho zdevastovali. Spálili pri tom mnohé staré, iste cenné gotické sochy.

Situáciu v Kurimanoch okolo roku 1700 ilustruje zápisnica z kanonickej vizitácie prepošta Zsigraya. Kostol bol v dezolátnom stave, bez majetkov. Bol filiálkou Smižian. Obyvatelia sa nepametali na pôvodného patróna kostola. Nazdávali sa, že ním bol sv. Martin.

V druhej polovici 17. storočia bol zemepánom Kurimian gróf Štefan Csáky. Človek, ktorý v roku 1770 postavil nový kostol v Iliašovciach, kde v kaštieli aj býval. Krátko nato postavil aj letohrádok Sans Souci nad Iliašovcami, kde sa schádzala nobilita z celej krajiny. V dôsledku toho, že jeho manželka Júlia do svojho salónu zaviedla myšlienky Voltaira, ho však dal v roku 1803 zbúrať. Gróf sa utiahol a venoval sa náboženstvu. V roku 1806 dal zbúrať aj starý kostol v Kurimanoch a postaviť dnešnú budovu.

Chór bol drevený, maľovaný.Organ s piatimi mutáciami. Krstiteľnica sa používala stará, s rokom 1116. Vo veži boli dva zvony. Cintorýn bol už za obcou, zväčšený v roku 1830. Kurimany nemali ani faru, ani školu.

Ako sme na to už poukázali, od 16. storočia boli Kurimany už normálnou poddanskou obcou Spišského hradu. Občania jeho majiteľom odvádzali jednak peňažné poplatky, jednak naturálne dávky. V rokoch 1565- 1638 platili ročne ako daň 7 zlatých a 14 denárov. Okrem dane odvádzali poplatky aj za iné povinnosti. Platili poplatok "za víno" 8 zlatých 25 denárov a "za pivo" 5 zlatých 25 denárov. Boli to poplatky za to, že neplnili povinnosť voziť a čapovať pánske víno a pivo. Z naturálnych dávok odvádzali do hradu v uvedenom období ročne po 8 gbolov ovsa, jačmeňa a žita. Okrem toho museli odovzdávať do panskej kuchyne ročne 1 teľa, 7 husí, 14 kurčiat a 70 vajec. Robotné povinnosti vykonávali na "novom majeri" pri Trsťanoch.

Obilie mlei v Eotvošovskom mlyne vzdialenom od obce pol hodiny. Palivové a stavebné drevo dostávali z pánskych lesov. Mali však nedostatok lúk a pastvín. Je zaujímavé že obyvatelia Kurimian boli pomerne bohatí.

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1870 mala obec 24 domov a 173 obyvateľov. V domoch bývalo priemerne 8-9 ľudí.Väčšinou to boli roľníci, bol len 1 baník, 2 pastieri, 1 uhliar a 6 sluhov a nádenníkov. Okrem uvedených domov bola v obci aj cigánska koliba, v ktorej býval Ján Gábor s 3 členmi rodiny.

Stav obyvateľstva o desať rokov neskôr bol podobný: 29 domov, v nich 30 bytov, ktoré obývalo 33 domácností. Obyvateľov bolo 168. z nich boli 164 Slováci, 1 Nemec a 2 Cigáni. Včetci obyvatelia boli rímskokatolíci. Horšie to bolo s gramotnosťou. Negramotných bolo ešte 33 mužov a 26 žien, pologramotných 12 mužov a 31 žien. Podľa zamestnania boli 16 gazdovia, 7 sluhovia, 2 slúžky, 5 robotníci, 4 želiari, 7 živnostníci, 5 tovariši, 10 nádenníci a 59 školopovinné deti. Zo žien pracovalo 32 v domácnosti a 11 v poľnohospodárstve.

1918-1938

Ťažká hospodárska a sociálna situácia počas 1. svetovej vojny zasiahla ja obyvateľov Kurimian. Medzi ľuďmi panovala bieda.Ženy museli obrábať polia a vykonávať práce na hospodárstve bez mužov,lebo viacerý odišli k vojsku. Z Kurimian narukovalo 37 chlapov.Svoje životy vo vojne položilo 8 mužov: Matej pollák,Michal Hric,Jozef Hric, Ján Hric, Martin Hric, Martin Frankovič, Michal Frankovič a Michal Slejzák. Na pamiatku vo vojne padlých Michala a Martina Frankoviča postavila rodina pri škole kamenný pomník-kríž.

Dlhú, vyčerpávajúcu a neúspešnú vojnu a vlastné vnútorné rozpory Rakúsko-Uhorsko neprežilo. Na jeho troskách vznikli nové štáty. Československý národný výbor v Prahe 28. októbra 1918 vyhlásil československú republiku. O dva dni na to Slovenská národná rada v Turčianskom sv. Martine vyhlásila pripojenie sa Slovákov k novému štátu. Novú politickú moc na Spiši predstavovala Spišská župa, do ktorej patrili aj Kurimany. Obyvatelia Kurimian sa týmto zmenám potešili a prijali ich s nádejou na lepšiu budúcnosť. Kronikár obce píše, že verejný poriadok nebol narušený žiadnymi výtržnosťami. Naopak, pokoj a radosť panovala všade.Badateľný bol obrat k lepšiemu. Maďarské pomenovanie obce Kiskérény sa zmenilo na Kurimany, úradnou rečou sa stala slovenčina. Zíaci v kurimianskej jednotriedke sa konečne mohli učiť po slovensky. Najstarší obyvatelia obce spomínajú, že okrem motlitby Otčenáš sa aj tak po maďarsky nič nenaučili.

Pri sčítani ľudu v roku 1919 bolo v obci 33 domov, 189 obyvateľov (87 mužov, 102 žien), všetci národnosti československej, všetci vierovyznania rímskokatolíckeho.

Pozemky boli značne rozdrobené delením medzi sebou, ženbou a dedením. Z hospodárskych plodín sa najviac pestoval jačmeň, raž, ovos, menej pšenica, pestovalo sa hodne zemiakov, kapusty a repy. Na kŕmne účely sa pestovala ďatelina,lucerna, ľadník a špargeta. Hojne sa tiež pestoval hrach, fazuľa, ľan a konope. Úroda jednotlivých plodín bola 6-8 násobná. Gazdovia na záprach používali kone a voly, chudobnejší však len kravy. Chov hospodárskych zvierat bol zameraný na kravy, kone, ovce a kozy. Z hydiny to boli husi a sliepky, menej kačice. Kurimianske ženičky bolo vidieť na trhoch v Levoči a Spišskej Novej Vsi predávať mlieko, maslo, vajíčka, tvaroh a hydinu. Trhy v Levoči boli vždy v piatok. V obci bolo asi 5 včelárov, ktorí mali 30 úľov.

V chotári sa nenachádzali nerastné suroviny. v lomoch sa ťažil len pieskovec,ktorý sa používal na stavbu domov. V potoku Bicír a v Levočskom potoku sa ťažil jemný piesok, ktorý sa predával do Levoče. Spolu s predajom dreva z lesov to bol drobný zárobok pre obyvateľov Kurimian.

O situácii v obci koncom 20. rokov sa rovnako dozvedáme z revíznej správy, napísanej pri revízii obce v roku 1928. Starostom obce bol Michal Baluch, pokladníkom Michal Tvaroch. Obec mala 212 obyvateľov. Zamestancami obce (platila ich obec) boli: pôrodná baba, doručovateľ a starosta. Obec bola opatrená orientačnými tabuľami,číslovanie domov bolo v poriadku, mala zástavu na obecnú budovu,mala spracovaný štatút. Obec nevlastnila obecný majetok. Lesného hájnika mal urbariát.Ten bol súčasne poľným hájnikom, dostával 900Kč ročne. Poľovné právo mal urbariát.Ohňohasičský sklad bol nový,nepistený.

Aké bolo politické názorové spektrum obyvateľov Kurimian ukazujú výsledky volieb v roku 1935. Do poslaneckej snemovne získala v Kurimanoch Republikánska strana 23 hlasov, československá ľudová strana 1 hlas, Hlinkova slovenská ľudová strana 90 hlasov. Ďalšie tri hlasy boli dané dvom malým stranám a 4 boli neplatné. Najviac hlasov -75- získala HSĽS aj vo voľbách do senátu, krajského a okresného zastupiteľstva.

Ekonomický život v obci sa v medzivojnovom období rozvíjal s menším dynamizmom, než tomu bolo v celoplošných pomeroch.Nepribudli žiadne finančné a materiálne zdroje na výstavbu obce. Bolo vystavaných niekoľko murovaných domov,hasičský sklad, boli robené drobné opravy na kostole a hlavnou bola výstavba novej školy.

1938-1945

Nepriaznivý vývoj medzinárodno-politickej situácie v roku 11938 sa prejavil aj v podmienkach obce. Začiatkom roku 1938 bol nácvik protileteckej civilnej ochrany (CPO). V obci sa konalo zatemňovacie a poplachové cvičenie. Kronikár uvádza, že 25. januára toho roku bol pozorovaný zaujímavý úkaz - polárna žiara. Ked´ 23. septembra 1938 bola vyhlásená mobilizácia, aj z Kurimian narukovali k vojsku záložníci, muži vo veku do 40 rokov.

vyhlásenie autonómie Slovenska prijali obyvatelia s veľkým nadšením. Prvé voľby do Slovenského snemu sa uskutočnili 18. decembra 1938. Vo voľbách kandidovala iba jedna strana- HSĽS. Až 98% voličov odovzadalo svoj hlas tejto strane. Na budove školy bola po voľbách vyvesená biela zástava na znak toho, že všetkých 115 voličov sa vyslovilo za nové Slovensko. V obci bola založená Hlinkova garda, pod vedením učiteľa bola 20. februára 1939 založená Hlinkova mládež. Keď slovenský snem vyhlásil 14. marca 1939 slovenský štát, aj v Kurimanoch zneli kostolné zvony.

Doba bola hektická, 15. marca bola vyhlásená mobilizácia piatich odvodných ročníkov. Z neďalekej Spišskej Novej Vsi bolo počuť 24. marca výbuchy, keď deväť maďarských bombardovacích lietadiel bombardovalo spišskonovoveské letisko. Málokto vie, že od 18. marca 1939 vstúpilo do platnosti nariadenie o jazde vozidiel po pravej strane.

Vznik a priebeh vojny poznačil životy ľudí na ďalšie roky, aj keď sa priame boje a vojnové aktivity v regióne neodohrávali.V roku 1942 sa medzi deťmi rozšíril svrab a následne epidemické ochorenie na osýpky.

V uvedených rokoch sužovali ľudí nielen spoločenské a politické nepokoje a následnými hospodárskymi následkami, ale akoby sa zahrávalo aj počasie.V zime tuhé mrazy, skoro na jar vysoké teploty, dažde, skorý sneh. Dňa 21. júla 1943 sa cez región prehnala zúrivá búrka. Padali ľadovcové krúpy o veľkosti orechov. Za necelé dve hodiny napadlo 123 mm zrážok. dole dedinou sa valil prúd vody, ktorý splavoval drevené brvná a konáre. Voda zaplavila domy, pivnice, dvory, sýpky aj izby. Táto búrka urobila značné škody na obilí a zemiakoch. Následkom veľkej vody sa celkom zmenil vzhľad obce. Bolo potrebné čistiť nielen koryto potoka, ale aj celú obec. Zanedlho, v auguste, boli zasa veľké horúčavy- v tieni namerali 37C a už 16. októbra napadol prvý sneh.

Významným medzníkom v živote obyvateľov obce bolo napojenie na elektrickú sieť. Delegácia na čele so starostom bola 11. januára 1944 rokovať vo Východoslovenských elektrárňach v Prešove o možnosti zapojenia. Montážne práce spojené s elektrifikáciou sa vykonali v mesiacoch júl a august. Obec bola zapojená do elektrickej siete dňa 2. decembra 1944.

Kronikár uvádza, že 19. júla 1944 bolo prvýkrát v dedine počuť detonácie delostrelectva. To bolo znamením, že front sa približuje.Doposiaľ sa vojnové udalosti dotýkali života ľudí nepriamo. Vojaci levočskej posádky 31. augusta 1944 prechádzali smerom na Kráľovu hoľu, krátku zastávku mali v obecnej škole.

Nemeckí vojaci sa na Slovensku opevňovali. Každé mesto a obec museli dodať na práce určitý počet pracovníkov- na kopanie zákopov. Z Kurimian denne v okolitých lesoch pracovalo okolo 60 robotníkov. nemci im za prácu platili slovenskými peniazmi. Na pamiatku padlým vojakom dal postaviť za obcou, pri ceste do Iliašoviec Štefan Gavlák, kamenný kríž s nápisom "Neznámemu vojakovy" . Z Levoče do Kurimian sa presťahovali pátri jezuiti.

Začiatkom roka 1945, od 3. do 8. januára, boli v obci maďarské vojská. Nemeckí vojaci prišli do Kurimian 18. januára, bolo ich asi 40. O štyri dni odišli.Druhá skupina nemeckých delostrelcov a mínometčíkov prišla 23. januára. Na druhý deň sa začali v okolí obce bojové akcie nemeckého delostrelectva. Paľba bola nasmerovaná na obec Domaňovce,kde už boli ruské vojská. Občania tieto dni, do 26. prečkali v pivniciach. Vojská Červenej armády oslobodili Kurimany 28. januára 1945. Na ich počesť je na obecnej škole pametná tabuľa.

Po vojne sa minuli zásoby potravín aj spotrebného tovaru, výroba ožívala len pomaly.Nedostatok potravín podnietil drahotu, čierny trh, priekupníctvo.Z Kurimian bolo na fronte 8 vojakov. jeden z nich, Štefan Babjar, padol v bojoch pri Liptovskom Mikuláši. Mŕtve telo vojaka bolo prevezené do roodnej obce a 7. mája pochované na miestnom cintoríne.

1945-2005

Aj keď vo voľbách roku 1946 na Slovensku celkovo zvíťazila Demokratická strana, v rámci celej republiky to bola Komunistická strana. Dovŕšený bol boj komunistov o Slovensko. Republika sa ocitla na prahu novej dejinnej epochy- obdobia budovania socialistickej spoločnosti, obdobia diktatúry proletariátu.V rokoch 1948-1950 sa celoštátne rušilo súkromné vlastníctvo, nahrádzalo sa národnými podnikmi.Na vidieku prebiehala socializácia poľnohospodárstva, vytvárali sa jednotné roľnícke družstvá.Ich vytváranie malo politický charakter. Prisčítaní ľudí,domov a bytov 1. marca 1950 mala obec 49 domov a 295 obyvateľov.

Zdroj: J. Dravecký a kol.: Kurimany v zrkadle času, 1998.