wz

Folklórny kalendár

Zima

Priadky

Priadky,ktoré mali kedysi veľký význam, si organizovali dospelé dievčatá.Boli príležitosťou pre kultúrny život mládeže. Priasť sa mohlo iba v pondelok,utorok,stredu a v piatok. Pri večernej priadke prišli k dievčatám chlapci, robili napriek dievčatám.Odhadzovali im vretená,spievali piesne, podpaľovali kľaky,hrali karty a podobné huncúctva. Pri práci okolo ľanu aj pri priadkach sa spievali piesne. O deviatej hodine večer sa priadky končili, išlo sa domov.Spomienky na priadky:

"V decembru zme ľapili presc. Hodziľi zme dva večere ku jednej kamaratke, dva večere ku druhej, a to še opakovalo dookola a calu žimu. A presz dzeň zme še ponahľaľi a šľi tam, dze zme sebe namišľeľi presc"

Stridžie dni
(Katarína,Ondrej,Barbora,Mikuláš,Lucia)

Odpradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. V tomto čase sa predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl, čo sa premietlo do povier o škodlivej činnosti stríg. Preto sa spomenuté dni označovali ako stridžie dni. Do dnešných čias sa zachovala takáto povera:

" Striga sebe zobrala z maštaľi koňa abo kravu, no a pošla na križne cesti. Tam še viľetala,viľetala a vracila še nazad do hľeva. Koň či krava buľi mokre a ket to bula krava, bula už i podojena. No a taka krava davala malo mľeka i malo masla. To šicko tak porobiľi strigi. "

Katarína
(25. november)

Dávnou tradíciou v obci boli katarínske zábavy. Konali sa v niektorom dome, kde sa gazda dohodol s mládencami. Neskôr, keď v obci bola už krčma, zábavy sa konali v nej. Do tanca hrali "cigaňi" - rómska hudba zo susedných Iliašoviec. Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia sa konanie zábav prenieslo do novopostaveného kultúrneho domu. V období adventu a veľkého pôstu sa v dedine nesmeli konať žiadne zábavy.

Ondrej
(30. november)

Aké počasie bolo na Ondreja také malo byť celú zimu. Deň Ondreja bol bohatý na veštby o výdaji, menej o ženbe. Na Ondreja večer sa stretli u jednej kamarátky dievčatá a ich cieľom bolo zistiť či sa to-ktoré dievča do roka vydá, alebo nie, či jej manžel bude mládenec alebo vdovec, chudobný alebo zámožný a aké bude jeho povolanie. Vo veľkej kovovej lyžici nad ohňom roztopili olovo. Keď sa olovo roztopilo, liali ho cez ucho kľúča do studenej vody a odriekavali tieto slová:

"Ondreju,Ondreju na tebe olovo ľeju"

Olovo pri páde do vody stuhlo,pričom sa vytvorili rôzne tvary. Dievčatá potom podľa tvaru usudzovali čím bude jej manžel. (zámočník,kováč,stolár,murár,mlynár,obuvník,uhliar,šindliar,včelár,...) Roztopené olovo sa lialo tiež do formy zhotovenej zo zemiaka. Vyrábal sa tak " verbľik " , prsteň , ktorý sa nasúval ako závažie na vreteno ( "liali sa verbľiky").

Ak sa nelialo olovo, varili sa pirohy. Neboli to obyčajné pirohy. Každé dievča si urobilo niekoľko pirohov. Namiesto zemiakov zabalili do cesta lístok s menom chlapca. Pirohy sa vhodili do hrnca s vriacou vodou a dávalo sa pozor, ktorý piroh prvý vypláva na hladinu. Ten sa zobral, otvoril- tak bolo známe, kto bude pre dievča tým vyvoleným. Ak na hladinu ako prvý vyplával piroh bez lístka, dievča sa do roka nemalo vydať

Aj chlapci robili na Ondrejovskú noc všakovaké huncútstva. Za tmy vyberali z pántov dvierka do dvora a odnášali ich ďaleko od dvora. Ráno mali gazdovia prácu - hľadali, kde sú dvierka ukryté.

Mikuláš
(6. december)
V Kurimanoch nechodil na po obchôdzke Mikuláš s čertom a anjelom, ako to bolo obvyklé inde na Slovensku. Dievčatá alebo chlapci sa obliekali za " matohi " : tvár si potreli sadzou, na hlave mali baranicu, oblečení boli v kožuchu, v ruke mali palicu. Chodili z domu do domu, strašili malé deti, napomínali ich, aby boli dobré, aby počúvali svojich rodičov, aby sa pomodlili, a podobne.
Lucia
(13. december)

Deň Lucie bol považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. Večer na Luciu sa zišli dievčatá a triasli ploty. Pri tom každé dievča hovorilo:

" Lucia,Lucia, ukaž mi, ukaž mi, dze moj mili biva. "

Nešťastie bolo keď ich niekto pri tom videl.Potom hovorili:

" Lucia,Lucia,Lucia nas pobija. "

V čase od Lucie do vianočnej Vigílie zhotovovali chlapci stoličky s otvorom na držanie v ruke. Túto stoličku mohli zobrať na polnočnú omšu a cez otvor pozerať - iba vtedy vraj mohli vidieť na svoje oči strigy.

Deviatnik
(od 15. do 23. decembra)

Posledných deväť dní pred Vianocami je zvyk vykonávať "deviatnik". V dedine sa vytvoria "ruže".V každej ruži bolo deväť žien, zaradenie do ruže sa žrebuje pri kostole.Vytvorili sa štyri skupiny po deväť žien. Každý večer po zvonení "na Anjel Pána", postupne v jednotlivých ružiach chodili so sochou Panny Márie z domu do domu.Obrad mal takýto priebeh: prvý večer sa zišli v kostole, kde boli štyri sochy Panny Márie. Každá skupina zobrala jednu sochu a s rozsvietenými sviečkami sa vybrali do štyroch domov. V každom z týchto domov bol v izbe pripravený oltárik (stôl, na ktorom bol prestretý biely obrus), ozdobený sviečkami a obrázkami svätých.Keď prišli do domu, kde mala Panna Mária jeden deň prebývať, domácej podali sochu s týmito slovami:

" Prijmi priateľkiňa prekrasnu Matku Ježišovu v jej žimnom vandrovaňi a uctievaj ju po fšetky dňi svojho života "

Táto pobozkala sochu, prevzala ju a pri tom hovorila:

" Vitaj nam o Pnna prečista, budzže nam ohrana ista. Z radoscu ce mi vitame v našom pribitku a sceme ce uctievac do našho posledneho dihu. "

Potom sochu položili na oltárik.Vedľa horeli sviečky. Pomodlili sa desiatok ruženca, zaspievali antifónu a nejakú mariánsku pieseň a rozišli sa domov. V dome kde prebývala do druhého večera Panna Mária bol sviatok. Robili sa len nevyhnutné domáce práce.

Štedrý večer
(24. december)

V Kurimanoch sa tento deň nazýval "Viľia". Celý deň bol prísny pôst.Na večeru sa jedla kapustnica, kuša z prosa a lokše.Na stole bol prestretý obrus "partek" , v miske uložené lokše a okolo rozsypaný hrach, aby sliepky vajíčka niesli.V dávnejších dobách sa zdobil malý vianočný stromček zavesený na drevenom tráme. Neskôr sa začal zdobiť veľký stromček osadený v podstavci. Stromčeky sa zdobili jablkami,orechmi a podomácky vyrobenými ozdobami z cesta. Traja pastieri po dvanástej hodine trúbili z kravského roha a vinšovali v domoch, proti smeru toku vody v potoku.Ak by to robili naopak, duchovia žijúci vo vode by priniesli ľuďom nešťastie. Na ploty a dvere gazdovia zakladali vetvičky z borovice alebo smreku, aby bol celý rok pokoj.Pred zotmením dievčatá utekali k potoku nabrať vodu a čo najrýchlejšie utekali domov, aby prvé ukončili práce na poli. Voda z potoka bola v kanvici.Do nej sa hádzali kúsky štedrovečernej večere a ráno sa to odnieslo kravám do maštale.V tento deň sa nesmelo zametať, ani vyhadzovať hnoj z maštali- až na sviatok sv. Štefana.

Prvý sviatok vianočný
(25. december)

Na sviatok Božieho narodenia sa striktne dodržiavala zásada, že nikto neodchádzal z domu,rodiny boli pohromade. Dopoludnia sa šlo na bohoslužby, popoludní sa doma spievali koledy, rodina sa modlila.

Na Štefana
(26. december)

Po poludní chodili deti z domu do domu ("po špivanke") a spievali:

" Svtai Štefan po špivaňu rat hodzil, pokim še nam sam Kristus Pan ňenarodzil. I mi šicke po špivaňu hodzime, zaplaci nam sam Kristus Pan v Bethľeheme. "

Do dnes sa zachoval zvyk, že po dedine chodili koledníci s ľudovým betlehemským divadlom, v Kurimanoch ich nazývali "Jašličkare". Chlapci vo veku 12-15 rokov boli oblečení v bielom, na hlavách mali vysoké "čakovi" a v rukách palice "kije" s plieškami. Jeden z nich, Anjel, mal v rukách betlehem.Jeden,Stary, mal za úlohu zabávať dospelých a strašiť deti.Chodili z domu do domu a predvádzali betlehemskú hru "jašľičkovane". S malými úpravami dodnes neopakovateľne dotvára atmosféru Vianoc.

Nový rok
(1. január)

Keď o polnoci zvonili zvony, dievčatá vybehli von na zamrznutý potok. Cez otvory vyrúbané v ľade naberali vodu a umývali sa v nej, vraj aby boli po celý rok svieže,zdravé a aby ich muchy a komáre cez leto neštípali. Na Nový rok chodili deti po vinšovaní, pričom prednášali takýto verš:

" A ja vam vinčujem na ten Novi rok, že bi sce še dožiľi do druheho Noveho roku.Z menšima hrehami, z vekšu radoscu, z bosku miloscu ,hojňejši spokojňejši, zdrafši, teľo roki prežic, jag zme jich prežiľi. Pohvaľen Ježiš Kristus. "

Vinšovníkov najčastejšie obdarovali koláčom, v poslednom čase aj peniazmi alebo inými sladkosťami z vianočného stromčeka.

Tri Krále
(6. január)

Deň Troch Kráľov bol posledným dňom obchôdzok a kolied vianočno-novoročného obdobia. Do dnešných dní sa zachovalo koledovanie kňaza so sprievodom(miništranti,kantor,kostolník). Pri kolede kňaza sa vykonala posviacka domu.Organista (kantor) na písal na dvere nápis - iniciálky troch Kráľov (Gašpar,Melichar a Baltazár)a letopočet:

" 20 G+M+B 06 "

Fašiangy

Fašiangy sú obdobím od Vianoc do Popolcovej stredy. Počas tohto obdobia sa konali svadby,vyvrcholili v posledných dňoch pred Popolcovou stredou. Zábava začala v nedeľu po popoludňajšej pobožnosti a pokračovala v pondelok. Večer v rámci zábavy bola "koľeda".Bol to veľmi cenný obrad, každý sa na to tešil. Do tanca hrala cigánska hudba z Iliašoviec.

" Dala ja koľedu za zajaca, di ja som mišľela, že mi vraca. Koľedu prepiľi a mňe ňevraciľi,za zajaca, za zajaca. "

Pán starosta s jedným mužom boli v strede miestnosti, mali tanier na peniaze a pálenku.Dievča, ktoré mládenci vytancovali, dalo peniaze-koledu do taniera,za čo bolo pohostené pálenkou. Dievča však nie hneď dalo platné peniaze,ale najprv vhodilo staré mince, cudzie peniaze,drobné haliere...Pri tom prebiehalo vyjednávanie,žartovanie. Mládenci mali povinnosť vykrúcať dievčatá a ženy.Čím viac vykrútili, tým viac vyzbierali do "spoločnej kasy". V utorok pred Popolcovou stredou sa chodilo "po rožňu". Sprievod mladých ľudí predstieral svadobný sprievod, ktorý prechádzal z jedného domu do druhého za spevu doprevádzaného harmonikou. V dome sa robili žarty, domáci pán a pani boli vyzvaní na tanec. Za to dostal sprievod odmenu:kus slaniny a vajíčka. slaninu nastokli na palicu "na rožeň", vajíčka ukladali do prúteného košíka. Nechýbalo ani počastovanie pálenkou.Po skončení obchôdzky sa mládež zišla v jednom dome, kde si z nazbieraných vajíčok a slaniny urobili praženicu,"pankuh", a zabávali sa do polnoci.Po polnoci sa začal prísny pôst.

Leto

Stavanie májov

V Kurimanoch sa stavali máje v "rusadeľnu sobotu", v sobotu pred Turíčnou nedeľou.Skupina mládencov sa zišla v dohodnutom čase, v predvečer, zobrali kone a odišli do lesa až ku Dlhým Strážom na máje, kde bol brezový háj.Pre každé dievča vyrúbali dva veľké konáre z brezy. V noci tieto konáre stavali v predzáhradke pred oknami domu,kde bývalo dievča. Podľa toho ,akého mala frajera, také mala máje: "ket bula paradnejša, mala vyše maje". V "rusadeľni pondzelek" dávali dievčatá odmenu chlapcom za máje. Zišli sa v jednom dome,priniesli koláče,pálenku,navarili praženicu a zabávali sa.

Prvé vyháňanie na pašu

Významným dňom v živote roľníka bolo, keď sa prvý krát po zime vyháňali na pašu kravy. Obecný pastier deň predtým priniesol do domu ,kde mali kravu, konár z brezy zdobený stužkami čo sa nazývalo "výhonka". Za to dostal odmenu v podobe potravín alebo peniaze. V deň prvého vyháňania vyšli na pašu všetci gazdovia a deti s dobytkom na pole, deti s onými vyzdobenými konármi.Bola to veľká slávnosť. Založením JRD zvyk zanikol.Obecný pastier býval v "pastirňi" v obecnom dome, naturáliami ho platili gazdovia, ktorým pásol kravy. Posledným obecným pastierom v dedine bol Ambróz.

Na Jána
(24. jún)

V Kurimanoch nebolo zvykom pálenie jánskych ohňov. Mládenci mali povinnosť vyčistiť studienky.Studničky boli: "Za Kušperkom,Pri žľabe na Vizgorce,Na ľengvarskej luke, a Pri Kadlupku". Čistenie studničiek malo praktický cieľ: aby pri letných prácach na poli mali zdroj pitnej vody na občerstvenie.Nepísaným pravidlom bolo, že do Jána sa nesmelo kúpať v potoku.Až po Jánovi urobili veľký "baňur na kupaňe f Halbokým jarku na Vizgorce". V Jánovu vigíliu zbierali dievčatá na lúkach bylinky na čaj, lebo verili že majú liečivé účinky.

Jeseň

Dožinky

Významný bol deň keď roľník dokončil zber úrody. Dožinková slávnosť spojená s ukončením žatvy sa v Kurimanoch nerobila, robila na panských majeroch napr. v neďalekých Iliašovciach, kde pôdu vlastnil gróf.Deti sa chodili pozerať na kopec, ako idú ženci na ozdobených vozoch s žatevnými vencami so spevom k pánom. Dožinkové slávnosti sa zaviedli až po založení JRD. V minulosti na konci žatvy bola v Kurimanoch ďakovná svätá omša.

Zazbirky

Po ťažkej a namáhavej práci pri zbere zemiakov, sa po skončení zberu išlo spoločne na sv. omšu. V rodinách napiekli kysnuté koláče a v slávnostnejšej atmosfére prežili deň.

Kermeš
(odpust)

Na jeseň, po skončení prác na poli, prvú nedeľu po sviatku Všetkých svätých, bol v Kurimanoch odpust. Cirkevná slávnosť výročia vysviacky kostola sa v 60-tych rokoch minulého storočia presunula na nedeľu tesne pred alebo po 6. júni, keď je v cirkevnom kalendári sviatok sv. Kvirína, patróna kostola.

Zdroj: J. Dravecký a kol.: Kurimany v zrkadle času, 1998.