wz

Kultúra a osveta

V medzivojnovom období sa o kultúrno-osvetovú prácu v obci staral miestny osvetový zbor a najmä škola. Nositeľom kultúrneho diania v obci bol učiteľ. V priebehu roka boli so školopovinnými deťmi pripravované rôzne besiedky (Deň matiek, Deň stromkov, Deň slobody, Detský deň, Mikulášska besiedka)

Škola bola tiež miestom kde sa vzdelávali dospelí občania formou účasti na rôznych prednáškach (z oblasti ovocinárstva, histórie náboženstva) a kurzoch (kurz varenia, šitia)

V škole bola obecná knižnica a učiteľ spravidla vykonával aj funkciu knihovníka. Knižný fond nebol veľký, zmestil sa do jednej skrine, predsa sa dostali knihy a časopisy do rodín, kde by ich inak nekúpili.

Dôležitou požiadavkou pri výbere učiteľa do školy bolo, aby vedel hrať na organe. Aj preto sa vypisoval konkurz na učiteľsko- organistické miesto.

Učiteľ mal na starosti aj ochotnícke divadlo .Z obecnej kroniky vieme že 17. a 18 apríla 1939 zahrala miestna mládež svoju druhú divadelnú hru a to "Rozmarjín" od Ferka Urbanka. S veľkou chuťou sa mládež pustila do nacvičovania divadelnej hry "Zlé jazyky" od F.G. Krupianskeho už počas najbližšej zimy a premiéra hry bola 18. a 19 februára na fašiangy. Divadlo sa nacvičovalo v novej škole a tam sa aj hrali predstavenia. V zadnej časti triedy bolo rozoberateľné javisko a kulisami. V roku 1940 nacvičili veselohru "Kubo" od J.G Tajovského a jednotaktovku "Auto." V roku 1941 mládež nacvičila hru "Žena" od Ferka Urbánka s ktorou sa umiestnili na 1. oblastných divadelných pretekoch v Levoči v kategórii "C" na štvrtom mieste. V roku 1943 sa ochotníci podujali nacvičiť divadelnú hru "Kríž pod lipami" tiež od Ferka Urbánka. Významný úspech Kurimanský ochotníci dosiahli nacvičením a predvedením na 5. oblastných divadelných pretekoch v Levoči 4. a 5. mája 1946 hru "Ženský zákon" od J.G. Tajovského v kategórii "D" a obsadili 2. miesto a získali čestný diplom a putovný pohár.Za zmienku stojí že divadelníci z peňazí získaných zo vstupného vždy časť darovali na nákup liturgických predmetov alebo iných vecí do kostola.

Riaditeľ Ján Klapáč sa však viac venoval športu a jeho osobným pričinením bol v obci založený futbalový oddiel.

V 60. rokoch sa život ľudí aj na dedine radikálne zmenil. Prístup k vzdelaniu malo nepomerne viac mládeže, bežným sa stal rozhlasový prijímač a od roku 1962 už bol v obci aj televízny prijímač.

Na jednej strane toto všetko pozitívne prispievalo k vzdelanostnému a kultúrnemu rastu ľudí, na druhej strane to viedlo k pasívnemu prijímaniu kultúrnych hodnôt. To sa prejavilo v postupnom zanechávaní tradičných zvykov, ako aj v ochabnutých práce ochotníkov.

Dňa 27. septembra 1970 sa v obci udiala z hľadiska kultúrneho života významná udalosť. Redaktori Československého rozhlasu v Prahe prišli do obce, aby urobili nahrávku zameranú na zdokumentovanie ľudového spevu zvykov, obyčajou a odievania v obci. Pásmo pod názvom "Pod lipou v Kurimanoch" vysielal Československý rozhlas na Veľkonočný pondelok 12. marca 1971.

Zdroj: J. Dravecký a kol.: Kurimany v zrkadle času, 1998.