wz

Náboženstvo

Kurimany boli už pred rokom 1809 ako filiálka pričlenené do farnosti Harichovce. Do roku 1935 boli bohoslužby v kostole len v tieto dni v roku: na druhý sviatok vianočný, veľkonočný a turíčnu nedeľu, v deň patróna chrámu-sv. Kvirína (4. júna) a na deň výročia posviacky, ktorý pripadal na nedeľu po sviatku Všetkých svätých. Medzi veriacimi a správcom farnosti došlo koncom roku 1935 k dohode, podľa ktorej sa sv. omša bude v Kurimanoch slúžiť každú druhú nedeľu v mesiaci.

Koncom roku 1947,počas pôsobenia Jána Hadriho na fare v Iliašovciach, došlo k zmene a Kurimany ako filiálka boli pričlenené do farnosti Iliašovce. v roku 1962 boli Kurimany pričlenené do duchovnej správy Farskému úradu v Levoči. 21.6 1968 ,po obnovení farnosti Iliašovce, sa Kurimany znova stali filiálkou tejto farnosti. Pod farnosť Iliašovce patria Kurimany dodnes.

Po úspešných teologických štúdiach v Kňažskom seminári v Spišskej Kapitule dňa 19.6 1993 vysvätený Ján Barník, rodák z obce.Za účasti mnohých veriacich slúžil v Kurimanoch 26.6 1993 primičnú svätú omšu.

Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je rímskokatolícky kostol sv. Kvirína. Je centrom duchovného aj kultúrneho života v obci. Pôvodná stavba kostola bola roku 1806 prestavaná grófom Štefanom Csákym. Posviacky nového kostola vykonal 2. novembra Karol Bertony.

V kostole nebola spovedelnica ani bočné oltáre. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Kvirínovy.Jeho dominantu preto tvoril závesný obraz "umučenie sv. Quirína" z konca 18. storočia. Chór bol drevený, maľovaný, organ s piatimi mutáciami.

Kostol bol renovovaný v roku 1924.Nevyhnutné opravy boli prevedené v júli 1947,po skončení druhej svetovej vojny. Ku kostolu bola pristavená sakristia. V roku 1954 boli vymenené okná a zakúpený nový oltár. Obraz sv. Quirína bol umiestený na bočnej stene lodi kostola, neskôr na chóre. Momentálne je v priestoroch Kurimianskej školy. V roku 1966 bola opravená strecha a veža kostola. Kostol bol vo vnútri pokrytí novou dlažbou, lavice boli vymenené za novšie.

Opravou v roku 1973 sa odstránili tieto nedostatky: predný múr svätyne bol spevnený troma opornými piliermi z betónu, proti zamakaniu bol urobený po celom obvode kostola betónový chodník, súdržnosť múrov bola zabezpečená tromi sťahovacími tyčami cez celú šírku kostola. Vyhotovená bola nová elektroinštalácia, pristavená bola predsieň, drevený chór bol prestavaný na betónový a predĺžený nad priestor predsiene.

V roku 1991 bola opravená strecha a strešná krytina a hlavne bola prestavaná kostolná veža. Do novej veže boli osadené tri nové zvony: sv. Štefan, sv. František a sv. Kvirín. Posviacku nových zvonov na Všech svätých vykonal spišský sídelný biskup Mons. František Tondra(momentálne kardinál). Pri tejto príležitosti dostali veriaci listinu ,v ktorej im Svätý otec, pápež Ján Pavol II., udeľuje apoštolské požehnanie. Listina sa nachádza v kostole.

Posledný stavebný zásah do objektu kostola bol v roku 2003 keď bola ku sakristii pristavená kúpelňa a plynové kúrenie.

V obci sa od 25. apríla do 3. mája 1998 konali sväté misie. Zamerané boli na duchovnú obnovu farnosti a osobitne boli vedené pre jednotlivé vekové skupiny a stavy (deti, mládež, dospelí, muži, ženy, manželia). Na záver misií, 3. mája bol posvätený drevený misijný kríž. Je postavený na severnej strane lode kostola.

Sv. Kvirín bol podľa legendy rímskym tribúnom na prelome 1. a 2. storočia. Strážil vo väzení pápeža Alexandra I. a potom, čo videl pápežove zázraky, ho prepustil. Za to ho dal cisár popraviť. Jeho telesné pozostatky daroval pápež v roku 1050 do mesta Neuss, odtiaľ sa rozšíril jeho kult v Porýni. Nemci, ktorí v 13. storočí kolonizovali Spiš, pochádzali z Porýnia. Pravdepodobne so sebou priniesli aj kult sv. Quirína.

Iný Kvirín (zobrazený na obraze v kostole) bol biskupom v meste Sisek v Chorvátsku. V roku 309 odmietol poprieť Krista a vieru a preto bol popravený utopením. Napriek veľkému mlynskému kameňu obviazanému okolo krku sa zázrakom na chvíľu podržal na hladine rieky.

Zdroj: J. Dravecký a kol.: Kurimany v zrkadle času, 1998.