wz

Odev a textil

Odev sa vo svojich archaických tvaroch začal ustaľovať na prelome 18. a 19. storočia.Typickými súčasťami odevu boli maďarské vesty ("lajblík") a bohato šnurované nohavice, známe pod menami ako atila alebo zrynyi.K odevu patrili vysoké čižmy, so štrngajúcimi ostrohami.Čižmy s umelecky vykrojeným, vypleteným rámom pod kolenom v podobe srdiečka nosili kurimiansky mládenci a muži ešte medzi dvoma svetovými vojnami.Do ženského odevu prešli šnurovacie živôtiky, ("lajblik"),košeľa s krátkymi rukávami a čipkou ("štikeraj"), a šnurovacie kabáty ("tirtače").

V druhej polovici 19. storočia prenikla z Poľska na Spiš tendencia ozdobovať ženský odev doplnkami z jemných tylových textilií. Z nich sa šili zástery, sukne a krížové šatky ("chustky") s krajkami ("štikerajom"), v Kurimanoch zvané "cirgasky" , ako krížové ručníky lemované s čipkou , boli súčasťou obradného odevu. Kurimanské dievčatá si ich obliekali len na výročné sviatky, v prvé dni a počas svadobného veselia "k večeri" . To isté platilo aj o zásterách a fartuchoch. Pre odev žien z dediny sa ustálil termín "kidľarky".

Povojnové roky spôsobili určitú stagnáciu v prepychovom obliekaní, ale i návrat k nevyužitým, archaickým súčiastkam odevu, zhotovených doma. V sociálne slabších rodinách sa nosili jednotlivé časti vojenskej uniformy a obuv ("baganče, čižmy"). Cestou do kostola (Levoča, Iliašovce), na trhy,jarmoky, a púte sa išlo boso.Namiesto súkenných kabátov ("tirtačov")ženy začali nosiť blúzky a pri sychravom počasí ("volnené hustky"), jednofarebné alebo v kockovaných dvojfarebných vzoroch.

Do odevu prenikli anglické manchestrové látky, ľudovo nazývané "cajg".Muži ich nosili ako celý oblek ("ancuk"). Muži a mládenci nosili nohavice ("bričesy"), ktoré prenikli z Košíc, na trakoch- "hozentragľoch".Boli to akoby jazdecké nohavice, vložené do vysokej holene, čižmy.V lete sa nosili košele bez kabáta, doplnené vestou z hrubšej látky. Na hlave klobúk ("kalap"). K ozdobe dievčat patrili veľké a malé party symbolizujúce ich panenstvo. Boli viac symbolikou, ako doplnkom odevu.

Detský odev pre chlapcov a dievčatá bol málokedy z nových materiálov. Využívali sa doma použité, dobre vypraté kusy ľanového plátna. Po roku života sa látka kupovala v obchode a doma sa šil odev. Prvým zhotoveným odevom boli "vigančeky" , jednodielne šaty z bieleho textilu, obyčajne bavlny a kartúnu. Pestrejšie boli odievané dievčatá. "Viganky" nosili aj chlapci až do školopovinného veku. Viganky,povojníky,stužky,čepčeky,poťahy na vynkúšiky a perinky sa šili podomácky. Mnohé boli z červených látok, lebo sa verilo, že ochránia dieťa pred urieknutím. Keď chlapci išli do školy, začali nosiť nohavice.V lete z hrubého ľanového plátna, v zime súkenné, "chološne". Prvé sukne obliekali dievčatám v druhom-treťom ročníku. Ich odev sa postupne približoval odevu dospelých dievčat. Obuv pozostávala z ľanových onucí, ktoré suplovali mestské pančuchy ("štrimfle"). Vo sviatočnom odeve ako "kidľarky" sa dievčatá po prvý raz predstavili , keď pristúpili k prvému sv. prijímaniu.

Pri postupnom zanikaní ľudového odevu v Kurimanoch objavoval sa tradičný sviatočný odev už len zriedkavo, keďže prestal plniť svoju funkciu. V súčasnosti už len niekoľko žien, ktoré dožívajú svoj život ako staré matky, ostali v povedomí miestneho obyvateľstva ako "kidľarky". Ony sú živím odkazom a dokumentom niekdajšieho rázovitého spôsobu života v duchovnej a hmotnej kultúre dediny.

Zdroj: J. Dravecký a kol.: Kurimany v zrkadle času, 1998.