wz

Rodinný obradový folklór

Narodenie dieťaťa,krst

V čase pôrodu a po ňom bola žena,šestonedieľka, od ostatných v izbe oddelená bielym závesom,plachtou. Do tohto priestoru nemal prístup žiaden muž. V dedine bola pôrodná baba,žena,ktorá asistovala pri pôrodoch. Pri prvom kúpaní bol zvyk, pri ktorom matka vhodila do vody kovovú mincu, aby bolo dieťa bohaté.Po šiestich týždňoch nasledoval krst. Každé dieťa malo svojich krstných rodičov. Pred odchodom do kostola na krst krstní rodičia povedali:

"Bereme vam pohana, doňešeme vam krescana."

Po príchode z kostola šikovne položili dieťa pod stôl. Prítomní sa vypytovali, či má dieťa otca. Po takýchto otázkach zobral otec dieťa zo zeme spod stola a odniesol ho na posteľ.Na krstinách sa stretávala celá blízka rodina v sviatočnej a veselej nálade.

Svadba

Svadba mala predpísaný rituál.Ešte aj v povojnovom období trvala 3dni: začala sa v nedeľu a skončila sa v utorok. Neskôr sa svadobný obrad a veselie konalo len v sobotu poobede a v nedeľu. Priebeh svadby si až doposiaľ zachoval základné črty a tradíciie, ktoré sú zaužívané od dávnych čias.Ak bol ženích,"braldijan", z dediny,sprievod so starostom,družbami a svadobčanmi išiel peši z domu ženícha do domu nevesty.Počas sprievodu sa spievalo:

"Idzeme,idzeme,hodnička ňezname,dobre ľudze vedza,ozdaj nam povedza."

Keď sprievod došiel k domu nevesty ,"bralty", spievali pieseň:

"Otvirajce branu,branu maľovanu,že śe nam ňezlame pirko z majeranu. Bo ket śe nam zlame jedna maľinečka,bula śi,nebudzeš moja frajirečka."

Starosta zabúchal na dvere, sprievod spieval pieseň:

"Puśce že nas puśce dnuka, bo tu na nas źima fuka..."

Pred odchodom na sobáš bola odobierka od rodičov.Na podlahu prestreli starší obrus, "partek",ženích a nevesta si kľakli pred rodičov a opakovali starostom predriekané slová:

"Moj ľubi tatičku, moja ľuba mamičko.Tak ja vas pitam po perši ras, po druhi ras i po treci ras, f tim mojim źelenim venku posledni ras, že bi sce mi daľi ocofske i macerinske požehnaňe."

Keď sa odpýtali, odišli do kostola na sobáš.Pri odchode z domu dievčatá spievali pieseň:

"Preľecel sokol ponat svadobni dvor,to je perša novina, zbiraj śe Haňiško ot svojich rodičoch, uš ci je čas, hodzina. Di ja śe zbiram už na treci tidzeň, pozbirac śe ňemožem, ot svojeho oca, ot svojej meceri odebracśe ňemožem."

Po sobáši v kostole išiel svadobný sprievod do domu nevesty na obed. Spievali sa rôzne piesne,prekáračky napríklad:

"Tatarka,tatarka źelena tatarka, jaka ta Haňička s tim Jaňičkom parka."

Mládenci z dediny postavili bránu, prehradili cestu a žiadali od ženícha výkupné za nevestu. Robili sa pri tom rôzne žarty.Hlavným vyjednávačom bol starosta. Mladomanželia si museli v izbe sadnúť do kúta a jesť jednou lyžicou z jedného taniera polievku. Zábava pokračovala "na účet" starostu a jeho manželky, potom družbov a družíc, keď svadobníci spievali:

"Naš starosta ňema ric, ňema ric, muśime mu pripravic, vežni desku bukovu, urobime ric novu.Starostova žena krivo začepena, ej starosta koślavi,ej,šak on jej napravi. Za jarečkom čarňice, ej vi družbove,šak už teľo nežrice."

Na večeru sa z domu mladuchy odchádzalo do domu ženícha.Kým sa skončila večera, bola polnoc,začal obrad lúčenia s nevestou.Družičky a mladé ženy nevestu vykrúcali v kruhu ("f koľeśe") a spievali:

"Kamaratka naša uš śe nam vidala, co ona fšadzi predek vivadzala.Či šla do koscela,či šla do karčmičky, kamaratka naša, fšadzi za ručičky.Hodzila śi s nami, jak s kamaratkami a teraz ňepujdzeš ňigdzi zo ženami.Zahratka,zahratka,źelena zahratky, uš śe nam vidala naša kamaratka.Kamaratki mojo,jak jedna tak druha, ňeohvarajce me jaka ja som bula.Kamaratka naša, či ci žaľ nebudze, ket na tvojo mesco druha kľekac budze.Kamaratki mojo,pekňe vam dzekujem, s tovarišskej laski śe vam vistupujem."

Z kolesa v neočakávanej chvíli ženy ukradli nevestu a odviedli ju do druhej izby, kde ju začepčili. Aj k tomuto obradu bola pieseň:

"Ket ce budu čepi, ta ľem kukaj za pec, perše budze dzefče, druhe budze hlapec."

Ženích mal povinnosť kúpiť vienok, ktorý ženy sňali mladuche z hlavy pri čepčení. Keď bol šikovný, ukradol ho ženám,potom nemusel zaň platiť. So začepčenou a prezlečenou nevestou potom nasledoval tanec "šesť miešky,oriešky", pričom sa spievala pieseň:

"Šesc miesški,oreški,piati Valentin. Ej jačmeň,jačmeň,źeleni jačmeň,už ja ce ženičko tej noci načňem. Ej načňem načňem s praveho bočka, že bi śi mala hlapca do ročka. Do ročka hlapca a o dva dzefče, že bi śi znala jake to śčesce."

Zábava pokračovala aj na druhý deň, keď sa prenášali periny z domu mladuchy,lebo "išla za nevestu", do domu ženícha.

Zdroj: J. Dravecký a kol.: Kurimany v zrkadle času, 1998.